Už ako malé dievča som trávila hodiny hraním počítačových hier, kde som zariaďovala domy a byty. Nešlo mi ani tak o životy mojich postavičiek ako o ten proces zariaďovania ich domácností. A nevedela som sa dočkať, kým začnem zariaďovať tú moju.
Prešlo 26 rokov, kým nastal ten deň D. Deň môjho domu, deň mojej domácnosti a deň dekoru vysnený v mojej hlave. Ak si predstavujete nejaký vidiecky štýl, tak ste na omyle. Som mestský typ človeka, čomu zodpovedala aj predstava môjho obydlia.
Základom mojej domácnosti boli kvalitné parkety, ktoré sú v celej domácnosti rovnaké. No každá izba môjho domu predstavuje akýsi ostrov. Za ten najdôležitejší považujem spálňu, pretože tu naberám energiu do nového dňa. Vždy som túžila, aby bola zariadená z japonského nábytku a s minimalistickými doplnkami, a tak som si splnila svoj sen. Samozrejme, nemohla mi tam chýbať ani bonsaj.
Zo spálne po ráne smerujú moje kroky do kúpeľne, ktorá pôsobí industriálnym štýlom. Vo veľkom zrkadle sa odrážajú sivé kachličky, mramor, sklo, keramika a chromované vodovodné batérie. V tomto urbanistickom prostredí vyrobím zo seba moje požadované ja.
Mojím milovaným pracovným priestorom je čierno-biela kuchynská linka s kovovými pracovnými nástrojmi. Bola zariadená ako prvá. Horné skrinky nahradili otvorené poličky s pohľadom na praktické riady čistých línií. Z kávovaru si nalejem môj životabudič, z červenej chladničky vyťahujem smotanu.
Otvoreným priestorom kuchyne prebehnem do obývačky a sadám si na čierny gauč.
Kávu položím na sklenený stôl a hlavu opieram o sivú tehlovú stenu. Z obrovských reprákov sa valí moja hudba a ja čakám. Medzitým v duchu navrhujem ďalšie domy. Nielen také moderné, ako mám ja, ale aj vidiecke. Aj po takých ľudia túžia.
Konečne sa ozve zvonček, a tak stíšim hudbu. Otváram dvere a tam dvaja chlapíci nesú moje jednofarebné koberce. Konečne, opakujem si. Až teraz to bude ono. Možno aj vám znel môj domov stroho. Ale už taký nebude.
Do spálne dávam malý zelený koberec. Ideálny k japonskej bonsaji. Do industriálnej kúpeľne rozviniem behúň žltej farby, perfektne zladený s uterákmi a tulipánmi vo váze. Ale to najlepšie – červený koberec umiestnim pod sklenený konferenčný stolík v obývačke. A prečo červený? Predsa k tej uletenej červenej chladničke.
S kávou v ruke zatváram oči a dizajnujem. Teraz si uletím ja. Ako Aladin na farebnom koberci.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára