Od základnej školy som sa snažila učiť nemecký jazyk, no aj napriek tomu, že som mu venovala veľa času, neviem dnes poskladať ani jednu vetu po nemecky. Možno je to tým, že som preň nemala nadanie či pochopenie, alebo skôr tým, že keď som sa ho začínala učiť, učiteľstvo cudzieho jazyka ešte nebolo na takej dokonalej úrovni a učitelia často nevedeli ako postupovať pri výučbe maloletých. Každopádne som sa rozhodla, že s týmto jazykom to asi ďaleko nedotiahnem a na strednej škole sme dostali na výber z troch cudzích jazykov okrem angličtiny. Nemecký teda neprichádzal pre mňa do úvahy a na výber mi ostali francúzsky a španielsky jazyk.
Španielčina je krásna, no nakoniec som si vybrala francúzštinu. Vďaka skvelej profesorke som sa za prvý školský rok naučila základy a moja slovná zásoba bola vcelku bohatá. Nanešťastie nám po roku zmenili vyučujúceho a z obľúbeného predmetu sa stali hodiny nič nerobenia. Posledný rok na gymnáziu som sa snažila a chodila na doučovanie a podarilo sa mi spraviť maturitu z francúzskeho jazyka. Potom som sa snažila si udržať svoje vedomosti, no ak sa jazyku človek aktívne nevenuje, pomaly zabudne všetko čo vedel. To sa stalo aj mne. Do roka som vedela povedať len základné frázy, gramatika mi nič nevravela a bola som z toho zúfalá. Cez školu som na kurzy čas nemala a kvôli túžbe naučiť sa rozprávať ako pravá Francúzka, rozhodla som sa pre letný kurz francúzskeho jazyka. Šlo o intenzívny kurz, takže som do školy chodila dvakrát týždenne po 4 hodiny.
Musím povedať, že počas leta si človek vie predstaviť aj príjemnejšiu aktivitu na trávenie svojho voľného času, no po skončení kurzu som si svoju voľbu nevedela vynachváliť. Všetky vedomosti som si obnovila, doplnila a základ spolu aj s certifikátom už mám, takže už mám na niečom stavať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára