Som z malého mesta. Keď už som vedela, že tam ďalej nevydržím a potrebujem sa osamostatniť začala som sa rozhliadať o nejakej alternatíve. Keďže ma moje malé mesto vôbec nebavilo, vedela som presne kam chcem ísť. Začala som pozerať na byty v Bratislave. Mala som niečo našetrené, čo by na nájom vystačilo tak na pár mesiacov. Prišla som teda do nového, pre mňa veľkého mesta a vybavila som si byt. Bývala som s dvomi ďalšími babami a keďže som nekonflikntý človek a rýchlo sa prispôsobím, sadli sme si. Našla som si prácu čašníčky vo vychytenom podniku, takže som sa nemusela o financie nijak strachovať.
Náš byt sa nachádzal v Ružinove, čo bolo celkom fajn, lebo som to nemala nikam ďaleko. Jediné čo mi vadilo, bolo tie neskoré chodenia domov a nočná Bratislava, ktorá pre mňa pôsobila hrozivo. No nijak som to neriešila až do jedného dňa. Išla som domov z práce a zrazu sa za mnou vyrojila hŕstka podnapitých chlapov. Keďže som bola už blízko bytu, zrýchlila som, no oni tiež. Ako som sa ponáhľala, nevšimla som si obrubník, potkla som sa a spadla som. Muži ma obkolesili a začali po mne škaredo pokrikovať. Nevedela som čo mám robiť.
Našťastie, sa odniekiaľ ukázalo policajné auto a keď videli, že je problém zastavili sa pri nás. Povedala som im, čo sa stalo a odprevadili ma domov. Od toho večera si vždy domov beriem taxík. No aj napriek tomuto nie peknému zážitku ma Bratislava neodradila. Viem, že takýto ľudia sa nájdu hocikde a nemôžem teraz kvôli tomu sedieť doma. Som naozaj rada, že sa nestalo nič horšie.
Našim som to radšej ani neoznámila, lebo by hneď chceli aby som sa vrátila späť. No nevedia pochopiť, že ja jednoducho nie som stvorená na život v našom meste. Vraciam sa tam rada, no len tak na chvíľu. Ešte okrem toho odvtedy nosím všade so sebou kaser, ktorý pevne verím, že nebudem musieť nikdy použiť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára