Mala by som ich pretriediť. Hlavne tie poničené. No vždy si poviem, že sa mi možno ešte na niečo zídu. Nevadí, že je v nich diera ako svet. Pri nosení kýbľov nepotrebujem, aby boli celé, stačí keď mi zakryjú dlaň. Viem, znie to smiešne. Ale nemôžem si pomôcť.
Na moju obranu, nevyhadzujem len látkové alebo kožené. Gumené pracovné rukavice ktoré sa mi roztrhnú vyhadzujem hneď, Tie ostatné, až keď sa úplne rozpadnú. Preto ich mám doma tak veľa. Samozrejme, si pravidelne dokupujem nové. Tie staré nosím len v prípade núdze. Pri záhradkárčení potrebujem pracovné rukavice, ktoré by neboli deravé. Inak ich nemusím mať ani na rukách. To isté pri maľovaní. Keby som maľovala v deravých rukaviciach, farbu by som mala na rukách tak či onak a nemalo by to veľký zmysel.
Tak ako ani nemá skladovanie starých a roztrhaných rukavíc. Mne je to len ľúto. Hlavne, ak ide o také, v ktorých sa mi dobre pracovalo. Určite to poznáte. Nie sú rukavice, ako rukavice. Málokedy nájdete také, ktoré Vám presne padnú na ruky, nie sú priveľmi tvrdé, takže v nich môžete voľne hýbať dlaňou. Také pracovné rukavice, ktoré by maximálne vyhovovali sa nájdu v obchodoch naozaj zriedka kedy. O to je horšie, keď sa zničia. Také rukavice, mi je vyhodiť naozaj ľúto. Vždy si poviem, že sa ich zbavím, až keď nájdem také isté. A samozrejme, to sa stáva len zriedka kedy. Často krát si ani nepamätám, kde som tie, konkrétne rukavice kúpila. To sa potom ťažko zháňajú nové.
Ale nebojte sa. Keď ich bude priveľa, zbavím sa ich. Sľubujem.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára