Čakala som bábätko a číslo môjho veku začínalo číslom 3 a končilo číslom 5. Viem, že čas na bábätko sa mi naozaj krátil, ale keďže skôr sa nám nepodarilo, šla som do risku a bola prvorodička po 30.
Zo začiatku to šlo ako po masle...
Všetci sme sa veľmi tešili keď sme zistili, že čakám bábätko. Riešili sme spolu otázky, čo to asi bude, ako sa bude volať a či bude mať zelené oči po tatovi alebo hnedé po mne. Samozrejme, po krátkom čase mi začali fungovať hormóny a ja som začala stresovať. Na internete som čítala rôzne fóra a portály, kde som si načítal informácie o chromozómových a iných poruchách a začala som mať strach.
Diagnóza- Downov syndróm
Keď som v 22 týždni šla na ultrazvuk, lekár ma vystrašil. Na monitore sa mu zdalo, že bábätko má menšiu nosnú prepážku, ako by mala byť a zdá sa mu, že vidí nejaké defekty na srdci, čo naznačovalo Downov syndróm. V tom momente sa mi zrútil svet a jediné čo som chcela, bolo zdravé bábätko a môj manžel pri mne.
Hľadanie riešenia a stres
Po prvotnom šoku, sme začali hľadať riešenie. Veľa článkov na internete a aj samotný lekár odporúčali aminocentézu, no o tomto variante som nechcela ani počuť, keďže tento spôsob so sebou nesie aj celkom veľké riziko. Nikde sme sa však nedočítali, či môže ultrazvuk diagnostikovať Downov syndróm a či dieťatko bude trpieť týmto ochorením. Doteraz som na to neprišla. Vždy keď som si predstavila aminocentézu, videla som aj spontánny potrat. Choré dieťa je však tiež utrpenie pre všetky strany.
Keď svitne nádej
Vyzeralo to, že na amnio naozaj pôjdem, no v tom som sa dozvedela o jednom bezpečnom teste, ktorý sa robí z krvi a vie určiť pravdepodobnosť tohto ochorenia. Šla som na test a čakala. Nakoniec predčasná diagnóza Downovo syndrómu nebola správne a našťastie sa nám narodil zdravý a krásny chlapček. Netreba sa hneď vzdávať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára