Prišla nám jar a s tým okrem pekných teplých dní aj jarné upratovanie. A teda vyupratovať celý byt, všetky izby. Vyzametať špinu do jednej jedinej smietky a okrem toho všetkého aj vyumývať naše skvelé plastové okná, ktoré sú síce nové a úžasné, no nanešťastie technológia sa ešte neposunula tak dopredu, že by sa vyčistili samé. Našťastie sa nám už dni natiahli a ja si môžem užívať krásny deň oveľa dlhšie ako v zime. Neznášam zimu. Je to pre mňa úplne obmedzujúce ročné obdobie, hlavne preto, že nemám auto. Keby som žila na horách je to fajn, v zime polyžujem a som spokojná. No zima v meste nie je žiadna výhra.
No ale pozitívna vec je, že sa nám začalo všetko prebúdzať, príroda opäť bude ako nová. Nevýhoda však je, že mám silnú alergiu. Zatiaľ sa to našťastie neprejavilo, no viem, že to príde už čoskoro. Beriem síce aj lieky, ale viete ako, zaberajú len na chvíľku. Aj tak som z nich len unavená, neviem sa sústrediť, nemôžem sa ísť večer zabaviť príapadne ísť si sadnúť na nejaký drink na novootvorené terasky, pretože by som tam hneď zaspala. A nedajbože keď sú tam ešte kvety, tým sa musím vyhýbať ako čert krížu.
Ako som tak však upratovala, našla som veľmi veľa starých vecí, ktoré už nikto z nás nepoužíva. Veľmi rada by som to vyhodila, no neviem čo na to povedia ostatní členovia rodiny. Viem, že tie veci nebudú teraz zháňať, pretože podľa mňa ani nevedia, že ich máme, no jeden nikdy nevie. Nakoniec som tie staré veci vyhodila.
Ako som tak umývala okná, ktoré som si nechala nakoniec ako čerešničku na torte, zahliadla som niekoho ako pozerá na tie veci pri smetiakoch. Chvíľu som umývala a potom som sa zastavila. Bola to naša suseda, a odnášala si naše zbytočnosti domov. Niesla si to tak pyšne, akoby sa práve vrátila z luxusného nákupu. Ako som sa na ňu pozerala, tak som sa jemne pousmiala. Aspoň som niekomu urobila pekný prvý jarný deň.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára